Prognóza vývoja ekonomiky Slovenska na rok 2000
a výhľad do roku 2003

 

© RNDr. Viliam Páleník, PhD., bc. Tatiana Krasuľová, Ing. Vladimír Kvetan, Ing. Jaroslav Vokoun
Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, Bratislava

   

 Predmetom príspevku je krátkodobá prognóza makroekonomických ukazovateľov slovenskej ekonomiky. Prognóza vznikla aplikáciou ekonometrického modelu ISWE99q3, ktorý bol skonštruovaný v Ústave slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Autori pritom vychádzali z databázy, ktorá obsahuje 332 časových radov rôznych ukazovateľov za obdobie od prvého štvrťroku 1993 do druhého štvrťroku 1999. V predpokladoch tejto prognózy sa autori snažili zohľadniť všetky informácie o zámeroch vlády a NBS, ktoré boli verejne dostupné v čase konštrukcie prognózy (do októbra 1999), ako aj očakávané pôsobenie volebného cyklu.

  

  Prvý polrok 1999 ukázal základné prístupy novej vlády. Vývoj bol sprevádzaný relatívne priaznivým vývojom inflácie a zahraničnoobchodnej bilancie. Tieto signály však boli prekryté viacerými nepriaznivými faktormi, hlavne zlým vývojom v oblasti zamestnanosti, príjmov štátneho rozpočtu a kurzu koruny. Koncom mája 1999 si to vynútilo prijatie aktualizovaného "balíčka ozdravných opatrení". Na balíček vládnych opatrení v júni reagovala Národná banka Slovenska prijatím konkretizovaného menového programu. V porovnaní s pôvodným menovým programom vychádzala z očakávania menšieho rastu HDP a väčšej inflácie. V konkretizovanom menovom programe sa počíta jednak so zvýšením tempa rastu zásoby peňazí M2, hlavne čistého úveru vláde
a Fondu národného majetku, a naopak so znížením tempa rastu úverov podnikom a obyvateľstvu.
    Pre druhý polrok 1999 bude dôležité priaznivé pôsobenie dovoznej prirážky na zahraničnoobchodnú bilanciu, bežný účet platobnej bilancie a nominálny hrubý domáci produkt. Zvýšená inflácia spôsobená balíčkom opatrení bude naopak nepriaznivo pôsobiť na reálne tempá rastu HDP a jeho zložiek.

 

VÝCHODISKÁ A PREDPOKLADY BUDÚCEHO VÝVOJA

Vnútorné ekonomické prostredie

    Predpokladáme snahu o reštriktívnu rozpočtovú politiku s cieľom znížiť rozpočtové saldo. Považujeme ale za málo pravdepodobnú možnosť dosiahnuť ku koncu volebného obdobia vyrovnaný rozpočet. Odhady vychádzajú z predpokladu, že nenastanú predčasné voľby. Zohľadnenie politického cyklu pri prognózovaní vedie k postupnému rastu domáceho dopytu pod vplyvom konania v prospech zlepšenia predvolebných preferencií v roku 2002.
    Predpokladáme, že zlá situácia v mnohých slovenských podnikoch bude pretrvávať. Za jednu
z príčin považujeme nedostatok úverových zdrojov a reštrukturalizačných programov. Ekonomický vývoj bude poznačený slabým finančným systémom. Pomalá adaptácia podnikov bude mať za následok nevýrazné zvyšovanie exportnej výkonnosti a nízku tvorbu zisku. Rast exportu bude dosiahnutý najmä za pomoci "zlacnenia nášho vývozu", ktoré bude podporované zhruba 5 % ročnou devalváciou a rastom svetovej ekonomiky. Predpokladáme, že dovozná prirážka bude pôsobiť
v rozsahu a čase, ako bola prijatá v roku 1999. Možnosti používať tento nástroj obmedzujúci dovoz v budúcnosti znižuje naša snaha o vstup do OECD a neskôr do EÚ.
    Sme skeptickí v oblasti vývoja konkurencieschopnosti našich výrobcov na domácom trhu. Dôležitým faktorom ochrany pred zahraničnou konkurencieschopnosťou ostane malý trh, nízka kúpyschopnosť obyvateľstva a vývoj kurzu koruny. Vysoká dovozná náročnosť výroby, ako aj súkromnej a štátnej spotreby či investícií bude pokračovať.
    Predpokladáme, že saldo štátneho rozpočtu bude ku koncu volebného obdobia v roku 2002 postupne znižované z 18 mld. Sk, ktoré sú rozpočtované na rok 2000, na 10 mld. Sk. Zníženie kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré očakávame v roku 1999 bude v ďalšom období vystriedané postupným rastom a v roku 2002 dosiahne zhruba úroveň roku 1998. To by malo zabrániť zhoršovaniu situácie na trhu práce, pričom nezamestnanosť by mala rásť iba o prírastok ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
    Menová politika si pravdepodobne uchová vývoj z roku 1999, a tak v najbližších rokoch očakávame mierne reštriktívnu, prípadne neutrálnu menovú politiku.

 

Vonkajšie ekonomické prostredie

    Dôvera vo finančné trhy sa vrátila do väčšiny krajín, ktoré boli postihnuté krízami. Podľa aktualizovaných predpovedí medzinárodných inštitúcií (MMF, OECD, WIIW, UNCTAD) možno očakávať zvýšenie rastu svetového HDP na 3,5 % v roku 2000. Prognózy vývoja Európskej únie predpokladajú v roku 2000 rast na úrovni 2,7 %. Z hľadiska zahraničnoobchodných vzťahov je pre SR najdôležitejší očakávaný 2,5 % rast ekonomiky Nemecka ako najvýznamnejšieho obchodného partnera. Slovenská republika bude na konjunktúrny vývoj v Európe citlivo reagovať.

 

PROGNÓZA VÝVOJA V ROKU 2000 A VÝHĽAD DO ROKU 2003

Inflácia

    Na rok 2000 prognózujeme mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien na úrovni 10,0 až 10,4 %. V ďalších rokoch by mala inflácia mierne klesať na úroveň 7,5 až 8,5 %. Výška inflácie bude spojená s rozsiahlym procesom deregulácií. V roku 2000 by sa z toho dôvodu mala pre obyvateľstvo cena elektrickej energie zvýšiť o 14 %, tepelná energia o 20 %, zemný plyn o 30 % a nájomné až o 35 %. Ceny priemyselných výrobcov by sa vplyvom stabilizácie svetových cien mali meniť iba obmedzene. Budú ovplyvňované predpokladaným znehodnocovaním slovenskej koruny a uplatňovaním dovoznej prirážky. Výrazným faktorom znižovania dopytovej inflácie bude obmedzovanie výdavkov štátneho rozpočtu a rast produktivity práce. Taktiež predpokladaná menová politika bude v roku 2000 pôsobiť protiinflačne.

Prognóza vývoja vybraných ukazovateľov

Ukazovateľ

2000

2001

2002

2003

Miera inflácie (v %)

10,0 - 10,4

8,5 - 8,6

8,3 - 8,5

7,6

Priemerný počet pracovníkov hospodárstva (v tis. osôb)

2 023 - 2 029

2 026 - 2 035

2 023 - 2 037

2 036 - 2 048

Miera nezamestnanosti  evidované údaje ( v %)

15,7 - 16,6

16,9 - 17,6

17,4 - 18,2

17,4 - 18,2

Priem. mesačná nominálna mzda pracovníkov 
hospodárstva
(v Sk)

11 870 - 11 950

13 360 - 13 460

14 990 - 15140

16 600 - 16 780

Saldo dovozu a vývozu tovarov a služieb (v mld. Sk, b.c.)

-47,8

-50,3 - -55,8

-50,9 - -72,9

-62,4 - -92,4

Likvidné pasíva M2 
(tempo rastu v %)

6,9 - 7,0

9,8 - 10,8

10,5 - 10,9

10,7 - 12,4

Hrubý domáci produkt
(v mld. Sk v s.c. 95)

637 - 643

657 - 661

675 - 697

695 - 715

HDP v s.c. 95 
(tempo rastu v %)

2,4 - 3,4

2,8 - 3,1

2,8 - 5,5

2,9 - 2,6

Konečná spotreba domácností v s.c. 95 (tempo rastu v %)

1,6 - 2,1

2,7 - 3,0

4,5 - 5,3

3,8 - 4,6

Konečná spotreba štátnej správy v s.c.95
(tempo rastu v %)

0,7 - 0,9

0,6 - 1,3

2,0 - 3,3

0,9 - 3,0

Tvorba hrubého kapitálu v s.c. 95 (tempo rastu v %)

5,7 - 7,8

6,3 - 7,3

6,0 - 7,1

6,8 - 7,8

 

Nominálne a reálne mesačné mzdy

    Po poklese v roku 1999 očakávame iba mierny rast vnútorného dopytu. Veľkou časťou sa na tom podpíše nízka dynamika miezd. Odhadujeme rast nominálnej mzdy len o úroveň nárastu spotrebiteľských cien. S rastom mzdy nad úrovňou inflácie počítame v rokoch 2001 - 2003. V roku 2000 sa priemerná nominálna mesačná mzda podľa našej predikcie zvýši na 12 tisíc Sk. Vývoj miezd a indexu spotrebiteľských cien sa odrazí na stagnácii reálnej mzdy v roku 2000. V ďalšom období možno počítať s obnovením rastu reálnej mzdy. Vývoj reálnej mzdy v rokoch 2001 - 2003 bude oscilovať okolo vývoja produktivity práce v stálych cenách.

Trh práce

    Na vývoj v oblasti dopytu po práci má v modelovej rovnici hlavný vplyv výška reálnej mzdy, ktorá pôsobí na vývoj dopytu po práci negatívne a úvery poskytnuté podnikom zvyšujú zamestnanosť. Vývoj zamestnanosti má aj významný zotrvačný charakter. Na rok 2000 prognózujeme nárast evidovanej zamestnanosti o 1 až 1,7 %. Šírka odhadnutého intervalu je ovplyvnená neurčitosťou
a rizikami v strednodobom horizonte. V ďalšom období sa neprejavia žiadne výrazné prírastky.
V roku 2003 by potom evidovaná zamestnanosť dosiahla 2,036 až 2,048 mil. zamestnancov.
    Miera nezamestnanosti bude rásť hlavne dôsledkom rastu ponuky práce. V roku 2000 dosiahne miera nezamestnanosti z disponibilných nezamestnaných 16 až 17 %, pričom do roku 2003 bude oscilovať okolo úrovne 18 %. Miera nezamestnanosti počítaná podľa výberového zisťovania bude mierne nižšia. Odhadnutá miera nezamestnanosti však bola korigovaná i vďaka predpokladanému rastu štátnych investícií a predpokladanej aktívnej politike zamestnanosti a nezamestnanosti.
V prípade pomalšej adaptácie podnikov a v prípade neuskutočnenia alebo neúspechu politík
v oblasti trhu práce bude miera nezamestnanosti ešte o 1 až 2 % vyššia.

Zahraničný obchod a saldo platobnej bilancie

    Pri prognóze vývoja ekonomiky zohráva významnú úlohu vývoj zahraničného obchodu a s ním spojený aj vývoj deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Je to dané značnou otvorenosťou slovenskej ekonomiky. Saldo zahranično-obchodnej bilancie sa v prvom polroku tohto roku zlepšilo o 16,2 mld. Sk oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Tento vývoj nastal pod vplyvom reštriktívnej politiky slovenskej vlády, zhoršenia situácie u časti podnikov a znehodnotenia koruny. Utlmenie domáceho dopytu má viesť k zníženiu deficitu obchodnej bilancie a k zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie na úroveň 4 - 5 % z HDP. K udržaniu pozitívneho vývoja zahraničnoobchodnej bilancie v roku 2000 by malo prispieť uplatňovanie dovoznej prirážky. Na druhej strane zvýšenie cien vstupov bude negatívne ovplyvňovať cenovú konkurencieschopnosť našich vývozcov. Tempo rastu vývozu tovarov a služieb v bežných cenách môže dosiahnuť 10 až 11 % v roku 2000, čo v absolútnych hodnotách predstavuje približne 540 mld. Sk. Zvýšenie oproti roku 1999 bude spôsobené najmä vývojom kurzu, kde predpokladáme jeho každoročnú devalváciu o 5 %, ale aj nezvyšovaním ďalších cien na vstupoch podnikov.
    K zmene na základe domáceho dopytu dôjde v dovoze tovarov a služieb v bežných cenách, kde tempo rastu dosiahne až 10 % (v stálych cenách 5,2 %). V tomto prípade bude zvýšenie dovozu podporované aj postupným znižovaním dovoznej prirážky (v prvom polroku 2000 bude dovozná prirážka 5 %, v druhom polroku 3 %). Celkové saldo zahraničného obchodu s tovarmi a službami by tak mohlo dosiahnuť -48 mld. Sk. V rokoch 2001 až 2003 bude dovoz tovarov a služieb v bežných cenách naďalej rásť. Analogicky sa bude vyvíjať aj vývoz tovarov a služieb v bežných cenách. Uvedený vývoj predpokladáme najmä v dôsledku toho, že v sledovanom období sa výrazne nezlepší konkurencieschopnosť slovenských výrobcov a kapacity podnikov, ktoré sú konkurencieschopné, sú už do značnej miery vyčerpané. Napriek týmto obmedzeniam predpokladáme, že vývoz bude priaznivo reagovať na konjunktúrny vývoj vo svetovej ekonomike.
    Bežný účet platobnej bilancie bude v dôsledku vývoja zahraničnoobchodnej bilancie a bilancie výnosov aj v budúcnosti deficitný. Vďaka rastu HDP bude ale podiel bežného účtu na HDP klesať. Vo vývoji podielu bežného účtu k HDP predpokladáme v budúcnosti stagnáciu, keď v roku 2000 dosiahne -46 až -48 mld. Sk, pričom jeho podiel na HDP bude klesať na 5 až 6 %. Podobnosť vo vývoji predpokladáme u kapitálového a finančného účtu platobnej bilancie. Krátkodobý finančný účet bude v priebehu roka kolísať podľa momentálnej situácie na peňažnom trhu. Nedosiahne však úrovne, ktoré by významne ovplyvnili celkový kapitálový a finančný účet. Ten bude v prognózovanom období pokrývať deficit bežného účtu a celková platobná bilancia bude kladná. Takýto vývoj platobnej bilancie bude mať priaznivý vplyv na vývoj devízových rezerv NBS, ktoré by v prognózovanom období mali opäť dosiahnuť trojnásobok mesačného dovozu a vývozu tovarov a služieb v bežných cenách.

 

Menový vývoj

    Pre najbližšie roky predpokladáme, že bude uplatňovaná mierne reštriktívna až neutrálna menová politika. V dôsledku potreby určitého objemu peňazí na uspokojenie celkovej potreby finančných transakcií očakávame zotrvanie na úrovni roku 1998 alebo len mierny pokles menového agregátu M1 v rokoch 1999 a 2000. Vo vývoji subagregátu peňazí M1 nepredpokladáme veľký vplyv vývoja úrokových mier z termínovaných vkladov. Pre roky 2001 až 2003 s prechodom na neutrálnu menovú politiku očakávame ich medziročný rast 4 až 8 % (využívame a prognózujeme zložky menového prehľadu v bežnom kurze). Na rok 2000 predikujeme pri tempe rastu 5 % objem obeživa mimo bánk M0 53 mld. Sk. V rokoch 2001 až 2003 očakávame medziročný rast menového agregátu M0
6 až 7 %.
    Netermínované vklady obyvateľstva vplyvom aktraktívnosti úrokových mier termínovaných vkladov obyvateľstva vykázali v roku 1997 stagnáciu, v roku 1998 pokles o 10 %, pre rok 1999 očakávame pokles o 13 %, rovnako ako v roku 2000 (-10 %). Pretrvávanie tohto stavu je spôsobené aj nárastom vkladov v cudzej mene v súvislosti s kurzovými pohybmi. V bežných vkladoch podnikov sú podobné tendencie, avšak trochu inak časované. Pre rok 2000 predikujeme pri raste 3 až 4 % objem bežných vkladov podnikov a domácností vo výške 51 až 60 mld. Sk.
    Objem termínovaných vkladov obyvateľstva bude mať rastúcu tendenciu, avšak pri klesajúcich tempách rastu. Je to v dôsledku poklesu zamestnanosti v roku 1999 a stagnácie reálnej mzdy
v rokoch 1999 a 2000. Pre rok 2000 predikujeme pri raste 11 % objem termínovaných vkladov obyvateľstva 264 mld. Sk.
    Objem termínovaných vkladov podnikov v dôsledku devalvačných očakávaní v roku 1998 výrazne poklesol o 21,2 %, v roku 1999 očakávame len mierny pokles (-6 %). V dôsledku stabilizácie kurzu očakávame v roku 2000 rast termínovaných vkladov podnikov a poisťovní o 4 % na 44,6 mld. Sk.
    Vklady obyvateľstva a podnikov v cudzej mene sa budú vyvíjať v súvislosti s devalvačnými očakávaniami. Ukazuje sa, že podniky vo svojom konaní výraznejšie zohľadnili devalvačné očakávania ako obyvateľstvo a po stabilizácii kurzu tiež primerane zareagujú. U obyvateľstva očakávame dlhšie doznievanie devalvačných očakávaní.
    Z prognózy zložiek likvidných pasív menového prehľadu v bežnom kurze vyplýva predikcia menového agregátu M2 pre rok 2000 s objemom 526 až 536 mld. Sk, čo predstavuje medziročné tempo 7,0 %. V súvislosti s prechodom na neutrálnu menovú politiku očakávame tempá rastu zásoby peňazí M2 v rozmedzí 10 - 12 % pre roky 2001 až 2003.
    Pre rok 2000 predikujeme objem úverov podnikom a domácnostiam vo výške 403 až 412 mld. Sk s medziročným rastom len 1,9 %. V ďalších rokoch vplyvom znižovania schodkového hospodárenia a prechodu na neutrálnu menovú politiku budú tempá rastu úverov podnikom a obyvateľstvu už 8 - 10 %. Podľa našich prepočtov v rokoch 1999 a 2000 budú tempá rastu úverov podnikom a obyvateľstvu na nízkej úrovni, nižšej ako inflácia. Ponuka úverov podnikom a domácnostiam bude reálne menšia ako v predchádzajúcich rokoch, čo sa negatívne prejaví hlavne v investičnej činnosti.
    Vývoj úrokových mier zodpovedá charakteru uplatňovanej menovej politiky. V prípade splnenia predpokladov prognózy (hlavne vývoja menových agregátov, platobnej bilancie a fiškálneho hospodárenia) a na základe doterajších trendov neočakávame pokles nominálnych úrokových mier na úroveň roku 1996.

 

Hrubý domáci produkt

    Odhad budúceho vývoja HDP a jeho zložiek je do značnej miery závislý od štruktúry ekonomiky, od vnútorných a vonkajších väzieb, od priorít a politík vlády a NBS. V dôsledku pravdepodobne uskutočňovaných inštitucionálnych politík a v dôsledku ich vplyvu na zmeny vo vývoji zložiek hrubého domáceho produktu sa dynamika HDP od roku 2000 dostane na polovičnú úroveň posledných rokov. Príčinou bude vyšší inflačný vývoj, obmedzená konkurencieschopnosť podnikov, znižovanie úlohy štátu v ekonomike a obmedzená efektívnosť relevantných inštitúcií. Výsledky prognózy uvádzame v stálych cenách r. 1995.
    V oblasti súkromnej spotreby očakávame zníženie tempa rastu konečnej spotreby domácností. Dominantnými faktormi, ktoré ovplyvnia prognózovaný vývoj, budú rast cenovej hladiny, nižší rast miezd a pokles zamestnanosti. Vyššiemu poklesu by mala zabrániť zotrvačnosť v sklone k spotrebe. To sa prejaví na 10 % poklese hrubých úspor domácností. Dynamika spotreby obyvateľstva na úrovni 2 % a 3 % v r. 2000 a 2001 bude dôsledkom nízkeho rastu verejnej spotreby (okolo 1 %), vyššej miery inflácie (okolo 10 %) a nízkeho rastu zamestnanosti. Neustále pokračuje tendencia znižovania podielu konečnej spotreby domácností na HDP.
    Politika vlády by sa mala prejaviť na vývoji verejnej spotreby. Predpokladáme postupné vnútorné preskupovanie kapitol štátneho rozpočtu s preliatím do mierneho rastu verejnej spotreby v rokoch 2000 až 2003 na úrovni 1 až 3 %. Vývoj bude dôsledkom kombinácie reštriktívnej rozpočtovej politiky a pomalej zmeny v prístupe k znižovaniu úlohy štátu v ekonomike.
    Najväčší dôsledok uskutočnených zmien sa prejaví vo vývoji tvorby hrubého kapitálu. Modelová prognóza odhaduje až 15 % absolútny pokles v roku 1999, čím sa tvorba hrubého kapitálu dostane na úroveň roku 1996. Rast rizík a situácia v bankovom sektore neumožnia potenciálnym súkromným investíciám využiť zníženie dopytu po finančných zdrojoch zo strany vládnych investícií. Pozitívnym dôsledkom tejto bolestnej etapy stabilizácie makroprostredia bude zníženie zahraničnoobchodnej nerovnováhy a tým stlmenie kurzových a inflačných rizík. Výsledkom dlhodobej a pomalej reštrukturalizácie podnikov a bánk bude relatívne nízky rast tvorby fixného kapitálu. Odhadujeme,
že by tvorba fixného kapitálu mohla rásť 6 až 8 % ročne. Bariérami pre celkovú investičnú expanziu budú kurzové riziká, obmedzená ponuka cudzích zdrojov financovania, nízka tvorba vlastných zdrojov a predpoklad čiastočného znižovania úlohy štátu v ekonomike. V porovnaní s väčšinou členských krajín OECD však bude podiel tvorby hrubého kapitálu na HDP stále vysoký. Je to však
i dôsledok nízkeho príjmového štandardu obyvateľstva na Slovensku.
    Odhadovaný rast HDP pri poklese vnútorného dopytu v r. 1999 bude dôsledkom zmeny vo vývoji zahraničnoobchodnej bilancie. Pri zachovaní trendov z prvého polroku 1999 by rast vývozu v r. 1999 mohol dosiahnuť tempo 4 %. Rastový vývoj svetového hospodárstva vytvorí základňu pre rast vývozu v rokoch 2000 až 2003 v intervale 5 až 8 %. Dôsledkom zníženia vnútorného dopytu v r. 1999 môže klesnúť dopyt po dovoze až o 5 %. Rast vnútorného dopytu a vývozu však v nasledujúcich rokoch už vyvolá rast dovozu na úrovni 5 až 10 %. To môže byť i signálom nižšej konkurencieschopnosti slovenských výrobcov na domácom trhu. Druhým faktorom je rast dovážaných komponentov domácimi výrobcami. Takýto vývoj by vyúsťoval do permanentnej zahraničnoobchodnej nerovnováhy, ktorá by však vykazovala značne nižšiu úroveň v porovnaní s rokmi 1996 až 1998.
    V roku 2000 predikujeme HDP v objeme 637 až 643 mld. Sk, čo predstavuje tempo rastu 2,4 až 3,4 %. Pomocou reštriktívnych politík uskutočnená stabilizácia makroprostredia by mala umožniť rast HDP v r. 2001 až 2003 v intervale 3 až 5 %. Predpokladaná dynamika bude generovaná rastom vnútorného dopytu a solídnou exportnou výkonnosťou. Kulminácia rastu v r. 2002 by mala byť podporená efektmi volebného cyklu.
    Doterajší i odhadovaný vývoj potvrdzuje potrebu dlhodobej reštrukturalizácie podnikov, nakoľko existuje vyššie riziko rastu zahraničnoobchodnej nerovnováhy. Rast otvorenosti slovenskej ekonomiky charakterizuje zvyšovanie podielov vývozu a dovozu na HDP. Takýto odhad nastoľuje dôležitý cieľ inštitucionálnych politík - transparentná podpora konkurencieschopnosti a výrob
s vyššou pridanou hodnotou na Slovensku. Vysoká otvorenosť ekonomiky bude vytvárať
i predpoklady na jej väčšiu zraniteľnosť vonkajšími impulzmi.

                       


© 1999 - 2009, www.economy.sk

Doména www.economy. sk patrí do portfólia občianskeho združenia www.veda.sk